Próza naturizmu

Naturizmus

Vývin literárnych smerov v epike

expresionizmus à lyrizácia prózy à naturizmus

Naturizmus (z lat. natura – príroda) ako literárny prozaický smer vznikol pod vplyvom expresionizmu vo francúzskej literatúre, kde sa predstavil aj oficiálnym manifestom. Oslavoval človeka uprostred prírody podobne ako napr. francúzsky regionalizmus (z fr. region – krajina/kraj/územie) alebo ruralizmus (z lat. ruralis – vidiecky; oslava štýlu, tradícií a hodnôt roľníkov). Naturizmus v slovenskej literatúre vznikal v zložitom období 30. - 40. rokov: komplikujúce sa národné a hospodárske podmienky Slovákov v ČSR, blízkosť vojny, fašizácia Európy, politické podmienky vojnovej Slovenskej republiky, nesúhlas väčšiny autorov naturizmu so štátnou ideológiou, strach o existenciu ap. Tvorba slovenských naturistov predstavovala demokratický prúd literatúry. Jej autori sa nepridali k zástancom radikálnych riešení „sprava“ čo „zľava“ možno aj preto, že pevný bod v neistých a nebezpečných časoch našli v návrate (či v úniku) do slovenských hôr a dedín – k rodnému kraju s jeho jazykom a hlavne s jeho tradíciami a mýtmi.

Autori slovenského naturizmu vychádzajú z filozofie prírodného človeka. Väčšina z nich mala blízko k dedine aj pôvodom alebo miestom svojho pôsobiska. V centre pozornosti je dedinský človek, dedina, príroda (často panenská príroda uprostred hôr bez ľudských obydlí – vrchársky naturizmus), ktorá je zárukou mravných hodnôt a istoty a ktorá je v kontraste s prostredím mesta – liahňou zla. Postavy sa rozdeľujú zásadne na kladné a záporné (hyperbolizácia: veľmi dobré a veľmi zlé vlastnosti). Záporná postava býva v deji aktívnejšia. Postavy majú slabé sociálne väzby, často nepoznáme ich rodinu ani pôvod. Správajú sa živelne, pudovo – až prudko (znak expresionizmu), nevedia sa pretvarovať, konajú priamočiaro, prirodzene. Zvláštnosťou naturizmu sú postavy zvieratá (vlkolak, vlk) a schopnosť postavy meniť sa na zviera.

V diele naturizmu plynie biologický/cyklický čas, nie historický. Dej sa meria vekom postavy, striedaním sa dňa a noci, striedaním sa dňa a noci, striedaním sa ročných období. Autor si vytvára svojskú/autonómnu umeleckú realitu – z naturistického diela sa nedozvieme, čo sa práve vtedy deje so štátom, Európou alebo svetom.

Kľúčové scény sa odohrávajú uprostred prírody,  ďaleko od ľudí (a to aj v príbehoch „z dediny“, napr. Tri gaštanové kone od Margity Figuli alebo Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka). Prostredie  je zobrazené čierno-bielo: „tam hore“ (príroda, hory, hole, neskazení ľudia, láska, pokoj) – „tam dolu“ (mesto, civilizácia, krčma, zlo, neprajnosť, závisť). Prostredie a prírodné živly pomocou personifikácie ožívajú v deji (napr. vietor v novele Malka od Františka Švantnera).

Keďže sa autori zameriavajú na vnútorný svet človeka, jeho pocity, city, vášne, často využívajú priameho rozprávača (subjektívne rozprávanie v 1. osobe; úvahy, vnútorné monológy). Najčastejšie témy diel naturistov sú láska, priateľstvo, vrúcny vzťah postáv k prírode, k domovu, téma detstva a zmysel pre česť. Tieto témy sú zároveň základnými životnými hodnotami postáv. Ich správnosť potvrdzuje aj záver diel. Naopak, v deji sa nerau objavuje násilná vražda (pudové správanie) alebo smrť opradená tajomstvom (ako súčasť prírodného prostredia).

Pohľad človeka a na spôsob jeho života je folklórny, autori uplatňujú prvky a podnety z ľudovej slovesnosti (rozprávkovosť, záhadnosť, tajuplnosť – mýtické a démonické prvky; dobro víťazí nad zlom). V slovenskom naturizme je ľudovosť výrazná aj v jazyku (melódia vety, slovosled i výber slov), inšpiráciou sú útvary ľudovej slovesnosti (rozprávka, balada), ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené alebo nezvyčajné schopnosti postavy.

V prírode, ďaleko od ľudí, postavy nemôžu nadväzovať rozsiahlejšie sociálne vzťahy, tvoriace základ pre dejovú líniu románu, preto sú v próze naturizmu častejšími útvarmi poviedka a novela.

Použitá literatúra:

POLAKOVIČOVÁ, A. – CALTÍKOVÁ, M. – ŠTARKOVÁ, Ľ. – MEZEIOVÁ, A.: Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: ORBIS PICTUS ISTROPOLITANA, 2012, s. 142 – 148. ISBN 978-80-8120-176-9

Drak sa vracia - zvuková nahrávka obsahu diela

http://www.metoo.sk/myaudio/play/4ba370421c4266bf4294c927aed6a9b6

Drak sa vracia - film

http://uloz.to/xQYzJYv/drak-sa-vracia-67-dvbt-sk-by-romin-avi

Próza naturizmu - Ukážka č. 2 a úlohy

Drak sa vracia

(novela)

            - A čo, Kubuš, čo povieš, nedala by sa črieda dostať z doliny nejakou inou cestou, nie cez Sihly?

Pastier sa zadíva na pasienkového gazdu dlhým pohľadom, akoby ho nepoznával. Potom zažmurká a pretrie si pery jazykom.

- A čo myslíte, gazda, - začne unaveným hlasom, akoby vysvetľoval vec, ktorá je každému jasná, - čo myslíte, že som na to sám neprišiel, že som nehľadal dajaké východisko? Troje liet už pasiem v Smrečinách, ale o takom východisku neviem. Druhého východiska odtiaľ niet.

- A predsa je, viem o takom východisku.

Kto to povedal? Kto sa opovážil? Čí je to hlas? Pokojný, rozvážny a celkom tichý. Všetky tváre obracajú sa k dverám. Z kúta odo dvier pohla sa vysoká, temná postava a postúpiac o dva kroky, zastala si s obnaženou hlavou, s klobúkom pridŕžaným obidvoma rukami na prsiach rovno proti svetlu, čo sa sem práve vodralo cez tesný oblôčik. Nik nezbadal, kedy sem vošiel, no v tej chvíli nik na to ani nepomyslel, to čo práve povedal, bolo dôležitejšie ako záhadný spôsob, ktorým sa sem dostal. Dívali sa naň a všimli si, každý si to musel všimnúť na prvý pohľad, že ako tu stojí s obnaženou hlavou, má vlasy skoro načisto šedivé a že sa sivou farbou nápadne odrážajú od tmavej opálenej tváre i od krátkych fúzov a hustých obŕv, ktoré má dosiaľ čierne ako žúžoľ. A potom si tiež všimli, že spod pásky na ľavom oku tiahne sa mu cez čelo až dolu k lícnej kosti dávno zahojená, jasne ružová jazvy. No najnápadnejšie vari bolo, že sa ozval celkom ticho, skoro šeptom a že ho predsa každý počul, každý sa strhol a obrátil k dverám, kde stál.

- Jestvuje také východisko, - opakoval po chvíli. – Viem o ňom. Medzi Čubrinou a Liptovskými múrmi. Volá sa Závory.

- Závory? – opakoval pastier udivene.

- Tak, Závory.

- Ale veď cez Závory sa príde do Tichej a Tichá horí tak isto ako Kôprová.

- Z tichej treba ísť na Tomanovo.

Pastier mávol rukou: - Za Tomanovým je Poľská...

- Tak je, Poľská, - prisvedčil Drak pokojne.

- A hádam sa nazdávaš, že teda prejdeš, že ti Poliaci dajú pokoj. Kradnú statok z našich vlastných dolín, a ty im ho chceš doviesť až predo dvere.

- Musíme to skúsiť.

- Dobre, dobre...  Ale z Poľskej, ako sa chceš dostať z Poľskej?

Pastier znovu mávol rukou: - Cez Pyšné, s čriedou cez Pyšné, ani kŕdeľ oviec tade nepreženieš, nie to čriedu volov.

- Musíme to skúsiť, iného východiska zo Smrečín niet.

- Musíme, musíme, kto sú ti „musíme“, ty a ešte kto?

- Ja a ten, čo sa ku mne pridá.

- Ty a ten, čo sa k tebe pridá?

- Hej, ak páni úradníci dovolia. – Drak sklonil hlavu, akoby nemal viac čo povedať, a čakal na odpoveď.

Úradskí, boženíci a výborníci pozerajú jeden na druhého,  pozerajú na richtára. Richtár sa ošíva, úradskí sa ošívajú. Prišlo to trochu náhle. Nevedia: majú alebo nemajú sa pustiť s Drakom do reči. Prepadol ich nečakane, keď boli v úzkych a nevedeli si rady. Teraz ich má v hrsti, núka im pomoc, ktorú nemôžu odmietnuť, pretože inej pomoci niet neblízku. Tu richtár vytrčí proti nemu bradu a pozrie mu rovno do tváre.

- A čo za to chceš, akú odmenu si žiadaš, ak dovedieš čriedu v poriadku domov?
Drak chvíľu rozmýšľal, podíval sa do klobúka, ktorý si stále držal na prsiach, akoby v ňom mal napísanú odpoveď, a potom odvetil oveľa miernejšie, než sa patrilo odvetiť na richtárov podráždený tón:

- Nežiadam si za to nič, žiadnu odmenu, len mi dovoľte, - a tu zaváhal, akoby rozmýšľal, či sa má ešte viac ponížiť, - len mi dovoľte kopať znovu hlinu pod Peklom.
- Hlinu pod Peklom?

- Tak.

Chlapi sa zamrvili, hlavy dovedna, začali šuškať jeden druhému do ucha. Po krátkej porade oznámil richtár rozhodnutie obecného výboru: Dobre, Drak môže ísť po čriedu, môže pojať zo sebou, koho potrebuje. – Ale, - richtár urobil významnú pomlčku a zdvihol vystretý ukazovák, - ak sa do týždňa nevráti, s čriedou alebo bez nej, zhorí jeho chalupa do základov. Sám on, richtár, dá rozkaz aby ju zapálili. Také je rozhodnutie obecného výboru, tak nech sa stane.
- Na zdravie teda!

- Na zdravie vospolok! Aby nás pánbožko od škody a zlej moci zachovať ráčil.
Štrngli si všetci dookola okrem Draka. Draka vynechali. Draka prepustil richtár stručným: - Môžeš ísť. – Na odchode, keď už stál vo dverách a držal kľučku, pripomenul mu ešte raz: - A pamätaj...! – Ako mal vo zvyku, zdvihol opäť ukazovák významne pred oči a podíval sa
na Draka spod skloneného čela. Drak sa napolo otočil, vrátil richtárovi jeho pohľad, zdalo sa, že chce čosi povedať, no potom akoby si to rozmyslel, sklopil zrak a, dotknúc sa dvoma prstami strechy na klobúku, zavinšoval im dobrého zdravia.

Úlohy k ukážke č. 2

1.      Charakterizujte Draka podľa spôsobu jeho verbálnej a neverbálnej komunikácie.

2.      Vysvetlite, prečo sa dedinčania k Drakovi správali nedôverčivo. Nájdite v ukážke dôkazy pre svoje tvrdenie.

3.      Urobte mapu mysle vlastností a predstáv, ktoré sa vám viažu so všeobecným podstatným menom drak. Porovnajte ju s vlastnosťami, ktoré dedinčania pripisovali Drakovi.

4.      Ktoré charakterové vlastnosti má Drak spoločné s postavou draka v rozprávkach? Čím a v čom sú si podobní?

5.      Vyberte správny význam frazeologizmu teraz ich má v hrsti.                                                    A. drží ich v objatí B. nemôže ich vydierať C. ovláda ich D. okradol ich

6.      Ako súvisí prostredie ukážky s charakteristikou literárneho smeru naturizmus?

Použitá literatúra:

POLAKOVIČOVÁ, A. – CALTÍKOVÁ, M. – ŠTARKOVÁ, Ľ. – MEZEIOVÁ, A.: Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: ORBIS PICTUS ISTROPOLITANA, 2012, s. 142 – 148. ISBN 978-80-8120-176-9

Próza naturizmu - Ukážka č. 1 a úlohy

Drak sa vracia

(novela)

            Drak sa vrátil o Jáne. To je čas, keď je všetko v kvete, keď sa nad lúkami a nad tablami prvej ďateliny stelie omamujúca vôňa medonosného nektáru, keď sú včely v plnej práci, keď pomedzi zemiakovú vňať vyrážajú prvé kvety ohnice, keď na jačmeni môžeš už nahmatať v kukle lístia mäkký klas, ktorý tu dýcha ako plod v matkinom tele. Je to čas plný sladkého vyčkávania, keď úroda nie je ešte dozretá, ale ukazuje sa už v mnohosľubných a pestrých kobercoch, rozložených po celom chotári. Áno, to je čas, keď gazdovia vystávajú večierkom na podstení, spokojne bafkajú z fajok a skúseným okom pozorujú oblohu: „Spŕchne, lebo mesiac má dvor.“ – „Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť.“ – „Príde vietor, lebo obloha pri západe slnka je celá červená.“ Hej, hej, staré, múdre hlavy sú na to, aby oznámili tieto veci mladému pokoleniu, ktoré o nič nedbá a myslí iba na nedobizeň.

            Až do Jána, až do návratu Drakovho, je všetko tak, ako má byť: korienky naberajú vlahu z útrob zeme, vlaha sa mení na miazgu, miazga prúdi hore steblom, dostáva sa k zrnu a zrno sa nalieva mliečnou šťavou. Po Jáne  prišla však náhla suchota a celý tento úsilný a vytrvalý dej je surovo prerušený. O Jakube je už tráva celkom vycivená, zbožie zaškrelo, kravám prischlo mlieko a zem v hlinitých miestach sa natoľko rozpukala, že je nebezpečné hnať tade statok, aby si v širokých jazvách, otvorených, prisámvačku, až do jazerných pekiel, nepolámal ratice. Ak do týždňa poriadne nespŕchne, ak zem znova nenamokne, príde bieda a hlad.

            S krmom sa gazdovia beztak už rozžehnali. Tá trocha vyschnutej trávy a kyslej šivariny, ktorú sa koscom podarilo uškudliť na slatinách a vlhčinách, nevydrží ani do Vianoc. Potom príde rad na snôpky, ktoré budú gazdovia stŕhať zo slamených striech a rezať ich sečku. I pýrnica s ostrými okrajmi, až si od nej prsty dorežeš, ktorá vyrastie v horách v tôni svrčín i za tejto suchoty, dostane sa znovu ku cti. Ženy si kosákmi a plachticami začínajú už na ňu chodiť v celých húfoch a vláčia ju do prázdnych humien a šôp.

            Pritom je každému nápadné a všetci na to myslia, že to má byť už druhý suchý rok za ich pamäti. Ten prvý skončil na Drakovým odchodom z dediny. Tento druhý začína sa jeho návratom.

            Ľudia si zase spomínajú na odpornú chuť lobôdky. Na chlieb upečený z pýru. Bezzubí starci omáľajú v ústach spomienky ešte protivnejšie. Nik už nevydrží počúvať tie ich reči o spuchnutých tvárach a nadutých bruchách, o ledva sa tmoliacich údoch. Mladí okrikujú starcov a vyháňajú ich na priedomie. No oni večne len melú svoje, až sa ti z toho žalúdok obracia a v zlosti schytil by si najradšej tiesk, vidly, či čo máš poruke, a šmaril za tým...za tým...

            Hej, najhoršie je, že nemáš viditeľného nepriateľa, ktorého by si chytil za hrtan a poriadne ním zatriasol, kým by nepustil z ufúľaných paprčí to, čo patrí len teba, čo si si statočne vydrel zo zeme. Lebo tie babské rečičky o kliatbe, o božom treste sú len na smiech. Ak by tu mal mať niekto slovo, mohol by to byť len on, ten ktorého sa okúňajú i len spomenúť, ktorému sa vyhýbajú, na ktorého by najradšej ani nemysleli.

Úlohy k ukážke č. 1

1.      Ako vnímali obyvatelia dediny príchod Draka? Ktoré vlastnosti mu pripisovali?

2.      Vypíšte z textu dve za sebou nasledujúce vety, ktoré boli pre ľudí dôkazom, že za nešťastie môže Drak.

3.      Charakterizujte predposledný odsek ukážky z hľadiska použitých viet (podľa obsahu, zloženia, členitosti). Aký dosah na čitateľa má použitie práve takýchto viet?

4.      Zaraďte nasledujúce vety k druhu ustálených slovných spojení: Spŕchne, lebo mesiac má dvor. Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť. Príde vietor, lebo obloha pri západe slnka je celá červená. Aký súvis majú uvedené spojenia s charakteristikou literárneho smeru naturizmus?

5.      Ktorými prostriedkami dosahuje autor ukážky básnickú polohu vyjadrovania? Vyhľadajte v ukážke príklady.

6.      Ktoré znaky naturizmu možno nájsť v ukážke? Svoje tvrdenia konkretizujte.

7.      Ktorými výrazovými prostriedkami možno dokázať, že jazyk slovenského naturizmu je ľudový, s vplyvom miestneho nárečia?

8.      Vysvetlite význam spojenia Drak sa vrátil o Jáne. Nájdite v literatúre informáciu, aký magický význam je pripisovaný tomuto dňu. Výsledok svojho poznania prezentujte spolužiakom.

Použitá literatúra:

POLAKOVIČOVÁ, A. – CALTÍKOVÁ, M. – ŠTARKOVÁ, Ľ. – MEZEIOVÁ, A.: Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: ORBIS PICTUS ISTROPOLITANA, 2012, s. 142 – 148. ISBN 978-80-8120-176-9

Letom literárnym svetom 5.

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia

(14. – 17. storočie)
Toto obdobie sa vyznačovala významnými geografickými objavmi nových krajín a kontinentov (napr. Ameriky r. 1492), vedeckými objavmi ( heliocentrický názor Poliaka Mikuláša Kopernika a Taliana Galilea Galileiho o Zemi ako o planéte Slnka), vynález kompasu, strelných zbraní a kníhtlače (Nemec Ján Gutenberg). Rozvíjal sa priemysel a sním nová trieda – meštianstvo – najskôr v Taliansku a postupne i v celej Európe.
S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutie humanizmus (z lat. humanus – ľudský) a renesancia (z franc. reanisance – obroda, znovuzrodenie). Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických predstáv a ideálov a obroda, znovuzrodenie antiky. Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobného nadpozemského života obracala k svetskému pozemskému hnutiu. Za najdôležitejšie považovala právo človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, lásku k prírode, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jednotlivca (individualizmus).

Humanizmus s renesancia sa opierali o grécku a rímsku antickú literatúru, ktorú považovali za vzor dokonalosti. Humanizmus je začiatkom renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov (Homéra, Vergília, Horácia, Ciceróna) a napodobňovali ich tvorbu (tematiku, žánre, štylistiku a latinský jazyk). Dôležitou sa stala rétorika, ktorá preberala antické a štylistické prostriedky.
V literatúre sa zo začiatku používal iba latinský jazyk, ale neskôr začali využívať národné jazyky. Pretože sa literatúra venovala najmä vedeckej a príležitostnej problematike, obmedzovala sa na učené a školské kruhy. Literárna renesancia sa od štúdia a napodobňovania anglických diel postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Spisovatelia používali iba národné jazyky a štylistika ich diel bola jednoduchšia.

Letom literárnym svetom 4.

Stredoveká európska literatúra

Stredoveká literatúra

(5. – 15. storočie)
Odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Základným dielom z ktorého sa vychádzalo bola Biblia. Základné krédo “Ora et labora” – modli sa a pracuj. Umenie zobrazovalo pozemský svet – motív večného života. využívala sa alegória, symbolika a obraznosť. Základnou funkciou literatúry bola poznávacia a náučná. Prevládal synkretizmus – splývanie umeleckej a vecnej literatúry. Najdôležitejšia bola forma básne, obsah bol menej dôležitý, využívala sa imitácia. Štýl tvorby bol rétorický, čiže kvetnatý, ozdobný a emocionálny. Využívala sa synonymia, personifikácia, hyperbola a prirovnanie.

Stredoveká literatúra sa delila na:

1. feudálnu náboženskú literatúru
2. svetskú literatúru (feudálna mestská)

Náboženská literatúra

Mala služobný, výchovný a vzdelávací charakter. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, ústrednou postavou bol svätec a základným žánrom legenda a piesne, kázne a životopisy.
Sv. František z Assisi – básnik, potulný kazateľ, hlásateľ chudoby a zakladateľ rehole františkánov. Zachovaná prvá pamiatka z talianskej literatúry – Spievanka.

Svetská literatúra

- feudálna. Hlavným hrdinom bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník. Základným literárnym dielom bola hrdinská veršovaná epika, ktorá sa vyskytovala hlavne vo Francúzsku a Nemecku.

Francúzska literatúra

- žáner – piesne o hrdinských činoch -> Chanson de Geste. Najpopulárnejšou je Pieseň o Rolandovi (polovica 14. storočia).

Nemecká literatúra

- najznámejšie dielo nemecký veršovaný epos Pieseň o Nibelungoch (12. storočie).

Ruská literatúra

Vznikali byliny (žáner) o bohatieroch. Najznámejší hrdinský epos: Slovo o pluku Igorovom (12. storočie). Koncom 12. storočia sa v stredoveku vytvára tzv. dvorná lyrika, v ktorej rytieri vystupujú aj ako obrancovia dám. Vo francúzskej literatúre je to povesť Tristan a Izolda, ktorú spracoval Thomas de Bretagne. V nemeckej literatúre tento epos spracoval Gottfried von Strassburg. V tomto epose sa hrdinovia omylom napijú čarovného nápoja lásky, smrteľne sa do seba zaľúbia a napokon spoločne zomierajú.

Španielska literatúra

- žáner – rytierska romanca, napr. Pieseň o Lidovi, v ktorej neznámy autor opísal neohrozeného bojovníka proti Maurom.
Koncom 13. storočia vznikala mestská literatúra, ktorá zobrazovala každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti a mala zábavnú funkciu. vo francúzskej literatúre ju predstavovali krátke veršované poviedky – fabliaux, ktoré satiricky zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov, sputnosť a panovačnosť kňazov.
V 13. storočí vzniká v mestskej literatúre dráma,  a to najprv na pôde cirkvi ako názorné zobrazovanie biblických dejov. V kostoloch sa hrali kratšie dramatické skladby, tzv. Mmirakel a ich témou bola záchrana kajúceho sa hriešnika. V 15. storočí vznikajú rozsiahle biblické hry, ktoré sa volali mystérie. V týchto hrách sa spájajú udalosti zo života Krista, apoštolov a svetských osôb. V 13. storočí vzniká tzv. laické divadlo.