štvrtok 11. apríla 2013

Próza naturizmu



Naturizmus

Vývin literárnych smerov v epike
expresionizmus à lyrizácia prózy à naturizmus


Naturizmus (z lat. natura – príroda) ako literárny prozaický smer vznikol pod vplyvom expresionizmu vo francúzskej literatúre, kde sa predstavil aj oficiálnym manifestom. Oslavoval človeka uprostred prírody podobne ako napr. francúzsky regionalizmus (z fr. region – krajina/kraj/územie) alebo ruralizmus (z lat. ruralis – vidiecky; oslava štýlu, tradícií a hodnôt roľníkov). Naturizmus v slovenskej literatúre vznikal v zložitom období 30. - 40. rokov: komplikujúce sa národné a hospodárske podmienky Slovákov v ČSR, blízkosť vojny, fašizácia Európy, politické podmienky vojnovej Slovenskej republiky, nesúhlas väčšiny autorov naturizmu so štátnou ideológiou, strach o existenciu ap. Tvorba slovenských naturistov predstavovala demokratický prúd literatúry. Jej autori sa nepridali k zástancom radikálnych riešení „sprava“ čo „zľava“ možno aj preto, že pevný bod v neistých a nebezpečných časoch našli v návrate (či v úniku) do slovenských hôr a dedín – k rodnému kraju s jeho jazykom a hlavne s jeho tradíciami a mýtmi.

Autori slovenského naturizmu vychádzajú z filozofie prírodného človeka. Väčšina z nich mala blízko k dedine aj pôvodom alebo miestom svojho pôsobiska. V centre pozornosti je dedinský človek, dedina, príroda (často panenská príroda uprostred hôr bez ľudských obydlí – vrchársky naturizmus), ktorá je zárukou mravných hodnôt a istoty a ktorá je v kontraste s prostredím mesta – liahňou zla. Postavy sa rozdeľujú zásadne na kladné a záporné (hyperbolizácia: veľmi dobré a veľmi zlé vlastnosti). Záporná postava býva v deji aktívnejšia. Postavy majú slabé sociálne väzby, často nepoznáme ich rodinu ani pôvod. Správajú sa živelne, pudovo – až prudko (znak expresionizmu), nevedia sa pretvarovať, konajú priamočiaro, prirodzene. Zvláštnosťou naturizmu sú postavy zvieratá (vlkolak, vlk) a schopnosť postavy meniť sa na zviera.

V diele naturizmu plynie biologický/cyklický čas, nie historický. Dej sa meria vekom postavy, striedaním sa dňa a noci, striedaním sa dňa a noci, striedaním sa ročných období. Autor si vytvára svojskú/autonómnu umeleckú realitu – z naturistického diela sa nedozvieme, čo sa práve vtedy deje so štátom, Európou alebo svetom.

Kľúčové scény sa odohrávajú uprostred prírody,  ďaleko od ľudí (a to aj v príbehoch „z dediny“, napr. Tri gaštanové kone od Margity Figuli alebo Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka). Prostredie  je zobrazené čierno-bielo: „tam hore“ (príroda, hory, hole, neskazení ľudia, láska, pokoj) – „tam dolu“ (mesto, civilizácia, krčma, zlo, neprajnosť, závisť). Prostredie a prírodné živly pomocou personifikácie ožívajú v deji (napr. vietor v novele Malka od Františka Švantnera).

Keďže sa autori zameriavajú na vnútorný svet človeka, jeho pocity, city, vášne, často využívajú priameho rozprávača (subjektívne rozprávanie v 1. osobe; úvahy, vnútorné monológy). Najčastejšie témy diel naturistov sú láska, priateľstvo, vrúcny vzťah postáv k prírode, k domovu, téma detstva a zmysel pre česť. Tieto témy sú zároveň základnými životnými hodnotami postáv. Ich správnosť potvrdzuje aj záver diel. Naopak, v deji sa nerau objavuje násilná vražda (pudové správanie) alebo smrť opradená tajomstvom (ako súčasť prírodného prostredia).

Pohľad človeka a na spôsob jeho života je folklórny, autori uplatňujú prvky a podnety z ľudovej slovesnosti (rozprávkovosť, záhadnosť, tajuplnosť – mýtické a démonické prvky; dobro víťazí nad zlom). V slovenskom naturizme je ľudovosť výrazná aj v jazyku (melódia vety, slovosled i výber slov), inšpiráciou sú útvary ľudovej slovesnosti (rozprávka, balada), ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené alebo nezvyčajné schopnosti postavy.

V prírode, ďaleko od ľudí, postavy nemôžu nadväzovať rozsiahlejšie sociálne vzťahy, tvoriace základ pre dejovú líniu románu, preto sú v próze naturizmu častejšími útvarmi poviedka novela.



Použitá literatúra:
POLAKOVIČOVÁ, A. – CALTÍKOVÁ, M. – ŠTARKOVÁ, Ľ. – MEZEIOVÁ, A.: Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: ORBIS PICTUS ISTROPOLITANA, 2012, s. 142 – 148. ISBN 978-80-8120-176-9

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára